Miláno, jún 2006

Výdavky Európy a USA na obranu

Európska obranná agentúra (EDA) v dokumente European – United States Defence Expenditure in 2005, ktorý bol publikovaný 16. decembra 2006, potvrdzuje všeobecne známy a nelichotivý fakt zaostávania Európy za USA v oblasti výdavkov na obranu. Čísla v dokumente hovoria jasnou rečou:


Európa-USA: Výdavky na obranu v roku 2005

Európa* - USA
celkové obranné výdavky: 193 mld. - € 406 mld. €
obranných výdavkov/HDP: 1,81% - 4,06%
obranné výdavky/na hlavu: 425 € - 1363 €

*24 participujúcich členských štátov EDA


Európa-USA: Výdavky na výskum a vývoj

Európa - USA
výskum a vývoj: 9,0 mld. € - 53,2 mld. €
- zahŕňa výskum a technológie: 2,2 mld. € - 13,4 mld. €
investície/na vojaka: 19 048 € - 95 476 €

(obstarávanie, výskum a vývoj)

(viac štatistických údajov v prílohe)

Rozdiel vo výdavkoch je teda na prvý pohľad zrejmý a prenáša sa aj do samotného výkonu Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky. Na druhú stranu si je však potrebné položiť otázku akú úlohu v zaostávaní Európy za USA zohráva samotný faktor financií plynúcich do oblasti obrany. Je táto nezávislá premenná tým jediným a dostačujúcim vysvetlením príčiny zaostávania?

Téza: Vo všeobecnosti platí, že o efektivite a výkonnosti činnosti v akejkoľvek oblasti nerozhoduje nevyhnutne množstvo peňazí, ale samotný charakter systému. Inými slovami to znamená, že pridanie peňazí do akéhokoľvek systému sa míňa sa účinku a stáva sa tým bezcenným, pokiaľ nie sú vyriešené jeho systémové otázky.

Pokiaľ berieme do úvahy, že v uvedenom materiály agentúry je štatisticky porovnávaných 24 participujúcich členských štátov EDA s USA, v súčasnosti jedinou superveľmocou, čísla pre Európu nevyznievajú až tak negatívne. Navyše spomínané čísla je tiež potrebné interpretovať v kontexte výkonnosti ekonomík porovnávaných aktérov. V tomto svetle 193 miliárd eur v podobe výdavkov Európy na obranu nie je málo peňazí. Väčším problémom je už samotná štruktúra týchto výdavkov, kde finančný objem kapitoly výskum a vývoj vyznieva výrazne nepriaznivo. Z tohto hľadiska je teda výška výdavkov v tejto kapitole nedostatočná a nepostačujúca na znižovanie rozdielov medzi Európu a USA.
Logicky sa teda ponúka odpoveď, že samotné navyšovanie finančných prostriedkov do tejto oblasti bude viesť k žiaducim výsledkom. Tento predpoklad by platil ak, by bol systém v oblasti európskeho obranného priemyslu a technológií správne nastavený. Ale je tomu tak?
Pre európsky obranný priemysel je viac ako pre ktorúkoľvek inú oblasť charakteristický silný protekcionizmus a štátny paternalizmus. Zmeny v tomto odvetví (praktík) budú, vzhľadom na svoj charakter a dopad na suverenitu štátu, vždy politicky citlivé a budú si vyžadovať istú mieru regulačných zásahov. Sú ale existujúce regulácie nevyhnutné z hľadiska efektivity?
Naším cieľom a úsilím by malo byť hľadať vhodný pomer medzi efektivitou a netrhovými zásahmi., ktorý by viedol k znižovaniu zaostávania Európy za USA na poli obranného priemyslu a technológií.

Kľúčovým prvkom v hľadaní tohto pomeru sa javí iniciatíva EDA Európska obranná technologická a priemyselná základňa (European Defence Technological nad Industrial Base – DTIB), ktorej hlavným cieľom je identifikovať a posilňovať kľúčové európske spôsobilosti v oblasti obranného priemyslu a technológií, predovšetkým prostredníctvom odstraňovania a predchádzania duplikácií v tejto oblasti na úrovni participujúcich členských štátov, dôrazu na špecializáciu a konsolidáciu existujúcich kapacít. V tejto súvislosti je hlavnou úlohou Direktoriátu pre obranný priemysel a trhy mapovať situáciu v oblasti obranného priemyslu s dôrazom na jeho nedostatky a silné stránky.

Zvyšovanie úrovne európskeho obranného priemyslu a technológií úzko súvisí s konkurecieschopnosťou na európskom obrannom trhu.

Téza: Správne nastavenie jednotlivých parametrov systému smerom k jeho efektivite spočíva v jeho liberalizácii, tj. miere otvorenosti systému. Vo všeobecnosti platí, že čím je väčšia otvorenosť a konkurencia v systéme, tým väčšia je kvalita produktu a efektivita procesov vedúcich k želateľnému výsledku a progresu a naopak. Čím väčšia harmonizácia, tým väčšia neproduktívnosť a zaostávanie.

Dôležitým prelomom v oblasti európskeho obranného trhu bolo vytvorenie jednotného Európskeho trhu s obrannou výzbrojou a technikou, ktorý vstúpil do účinnosti 1. júla 2006. Tento dobrovoľný a nezáväzný medzivládny režim (Code of Conduct) na podporu súťaže v obrannom priemysle, operuje na základe dohody o obrannom obstarávaní (Code of Conduct on Defence Procurement), založenej na princípoch cezhraničnej súťaže v rámci jednotného trhu EÚ.
Na veľké závery je ešte priskoro, ale tento príklad by mohol byť ukážkou toho, že harmonizácia nie je nevyhnutne prekážkou pre otvorenosť a konkurenciu v systéme, pokiaľ je zameraná na liberalizáciu systému a na odstraňovanie bariér. Problematickým vo vzťahu ku konkurencieschopnosti sa ukazuje iba ten typ harmonizácie, ktorý systém zväzuje a reguluje, čím ho robí rigídnym a neschopným reagovať na zmeny. V tejto súvislosti je zo strany zbrojárskych firiem vyvíjaný značný tlak a lobbing práve v prospech druhého typu, v prospech protekcionizmu.
V tomto ohľade je potešujúce, že EDA spolu s členskými štátmi správne uchopili význam harmonizácie, v zmysle odstraňovania bariér v oblasti obranného priemyslu a technológií a zostáva nám veriť, že na tejto ceste zotrvajú. Otvorenosť a konkurencieschopnosť v oblasti európskeho obranného priemyslu a technológií sú tou jedinou správnou odpoveďou na všetky otázniky vyplývajúce z materiálu EDA European – United States Defence Expenditure in 2005.

Ján Bučan