Mýty a realita

Na adresu predchádzajúcej vlády (2002-2006) odznelo množstvo zavádzajúcich poznámok, hodnotení a komentárov týkajúcich sa pôsobenia tejto pravicovej vládnej koalície, či samotného pôsobenia SDKÚ vo vláde. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim zhrnúť najčastejšie uvádzané tvrdenia a pridať k nim môj komentár. Mýtus č. 1: Politika vládnej koalície, špeciálne SDKÚ-DS je politikou bez hodnôt, je to politika založená na chladných mocenských kalkuláciách a pragmatizme. Komentár – Ján Bučan: Toto tvrdenie je obzvlášť populárne zo strany niektorých komentátorov a „verejných intelektuálov“. Je bezpochyby chválitebné viesť o hodnotách, špeciálne o tých pravicových siahodlhé diskusie. Mnohokrát však nadobúdam presvedčenie, že ide o samoúčelnú diskusiu pozostávajúcu z prezentácie učebnicových fráz bez akejkoľvek spojitosti s politickou realitou a pochopenia politických zákonitostí v systéme parlamentnej demokracie. Navyše zo strany niektorých aktérov cítiť silný sklon k monológu, elitárskej nadradenosti s cieľom poučovať a nárokovať si patent na rozum. Rozhodne to však nie sú rétorické cvičenia, ktoré Slovensko posunuli za posledných 8 rokov dopredu. To, čo bolo rozhodujúce bola schopnosť vládnej koalície realizovať pravicový program v praxi. Pokiaľ teda chceme seriózne skúmať skutočný hodnotový rozmer pravicovej koalície v uplynulom funkčnom období, je potrebné hodnotiť princípy na ktorých boli prijaté politiky a reformy postavené. Reformy, akými boli daňová reforma, reforma sociálneho systému, pracovného trhu či znižovanie deficitného hospodárenia štátu, sú jasným vyjadrením presadzovania pravicových myšlienok. Sú obhajobou spoločnosti aktívnych, slobodných a preto suverénnych občanov vedomých si svojich povinností a osobnej zodpovednosti, obhajobou slobodného trhu, ktorý dokáže najefektívnejšie riešiť vzniknuté problémy. Sú tiež vyjadrením zodpovednosti vládnej politiky vychádzajúcej z premisy, že štedrosť štátu nie je všeliekom a preto musí byť už z princípu limitovaná, že politiky vlády musia vychádzať z ekonomickej situácie a možností štátu. SDKÚ-DS sa teda jasne vyhranila voči populistickému ľavicovému konceptu sľubujúcemu všetko pre všetkých, jej politika bola a je hrádzou voči ľavicovej obhajobe nezmyslených regulácií, zákazov a príkazov, masívneho prerozdeľovania, o ktorom rozhoduje byrokratická mašinéria. Politika SDKÚ-DS je politikou pozitívneho prístupu stojacou v ostrom kontraste voči populárnemu konceptu vytvárania „blbých“ nálad v spoločnosti. Mýtus č. 2: Pravicová politika musí už z princípu ignorovať sociálny rozmer politiky založený na solidarite a spravodlivosti. Komentár: Hodnoty solidarity a sociálnej spravodlivosti hojne využívala v predvolebnej kampani strana Smer. Okrem praktického hľadiska, ktoré malo zakryť programovú bezradnosť Smeru je možné vidieť aj marketingový ťah strany monopolizovať si tieto témy ako typicky ľavicové. Napriek módnosti tohto tvrdenia však platí, že každá zodpovedná politická strana má záujem na solidárnej a sociálne spravodlivej spoločnosti. Pre SDKÚ nikdy nebolo a nebude témou, či má štát mať svoj sociálny rozmer, či sa má postarať o svojich občanov, ktorí sa z objektívnych príčin nie sú schopní postarať o seba sami. To, že štát má mať svoj sociálny rozmer, sociálnu sieť je pre pravicu samozrejmosťou. Inou otázkou však je, z akých princípov má táto solidarita a spravodlivosť vychádzať a aké nástroje má štát použiť pri riešení existujúcich sociálnych problémov. V tomto bode sa asi ľavica s pravicou nikdy nezhodnú a budú viesť nekonečné diskusie. Rozhodne však nie je poctivé túto diskusiu zľahčovať a skrývať pod nálepkou sociálnosti všetko, čo sa len dá nasľubovať občanom, ako nám to predvádza strana Smer. Naopak, poctivé je povedať, že sociálnosť a solidárnosť sa musia vždy odvíjať od ekonomických možností štátu. Je tiež férové priznať, že k skutočnej solidarite a sociálnosti nevedie cesta vytvárania všemožných minimálnych štandardov, ani rigídnosť trhu práce či vytváranie dlhu pre budúce generácie a už vôbec nie „spravodlivosť“ založená na šikanovaní a trestaní úspešných. Tou skutočnou cestou k zvyšovaniu životnej úrovne je podporovať aktívnosť občanov a minimálny štát, ktorý poskytuje svojim občanom čo najväčší priestor pre ich slobodné aktivity. Žiaľ, musím skonštatovať, že politika Smeru sa rozhodla negovať všetky tieto overené princípy a posúva Slovensko späť k už prekonaným problémom. Je to politika marenia pozitívnych výsledkov, ktoré reformy priniesli. Mýtus č. 3: Potreba dolaďovania reforiem je dôkazom zlyhania vlády a jej pravicových experimentov. Komentár: Toto tvrdenie vychádza z predstavy, že reformy a zásadné štrukturálne zmeny je možno uskutočniť bez akýchkoľvek nákladov a chýb, že ide o proces, ktorý je možno od začiatku do konca kontrolovať prostredníctvom legislatívy. Je to koncept založený na ilúzii dokonalého a absolútneho plánovania, tak neslávne známeho z čias minulých. Obzvlášť vhod sa pre stranu Smer vo svojej programovej bezradnosti ukázalo oprášiť tieto frázy v situácii, kedy spoločnosť prechádzala neľahkými ale o to potrebnejšími zmenami. Jedným z kľúčových predpokladov úspechu reforiem je schopnosť trpezlivo vysvetľovať, že reformné procesy sa nikdy nezaobídu bez dočasných nákladov, že nie sú vždy bezbolestné, čo znamená, že sa v krátkodobom horizonte môžu negatívne dotknúť niektorých skupín obyvateľstva. Je tiež potrebné zdôrazňovať, že všetky nedostatky a javy súvisiace s reformami nemožno dokonale naplánovať a nalinkovať, že existujúce dopadové štúdie nedokážu plne predvídať všetky ich efekty. Nie je preto ničím neobvyklým, ako sa nás o tom mylne presviedča Smer, že reformy po ich spustení často vyžadujú ešte čiastkové úpravy. Vždy až samotná prax ukáže, čo bude potrebné ešte vylepšiť a doladiť. Tento fakt preto rozhodne nič nevypovedá o kvalite reforiem či zlyhaniach vlády, pokiaľ sa samozrejme zmeny nedotýkajú samotných princípov, na ktorých sú postavené. V tejto súvislosti je potrebné oceniť vládu M. Dzurindu a osobitne SDKÚ, ktorá dokázala pomerne úspešne vysvetľovať jednotlivé reformné kroky, ich účel a dopady na občanov. Mýtus č. 4: Pravicový program, jeho ponúkané riešenia sú už prekonané a prežitkom. Existuje koncept tretej cesty, slovami J. Budaja „tretie ohnisko mimo ľavice a pravice“, ktoré nás všetkých zachráni. Komentár: Propagátori tejto koncepcie sa snažia vmanévrovať do úlohy nekonfliktného aktéra stojaceho niekde medzi „chladným“ kapitalizmom a zdiskreditovaným socializmom, ktorý ponúka kompromisné riešenia všetkých problémov. Táto ľúbivá rétorika vsadila na nálady občanov, ktorí prirodzene preferujú nekonfliktné, umiernené riešenia. Zvyčajne je to vďačná nálepky pre strany, ktoré nedokážu zaujať voliča svojim programom, či už z dôvodu presýtenosti politického trhu na klasickom pravo-ľavom spektre alebo jeho nevyprofilovanosťou, keďže sú zlepencom viacerých protichodných ideových názorov. Pravda je však taká, že nič také, ako zlatá tretia cesta neexistuje, nič také ako kompromis medzi voľným trhom a štátnym paternalizmom nie je možný. Akákoľvek snaha skĺbiť tieto názorové prúdy v podobe tretích ciest nakoniec zákonite nemôže viesť k ničomu inému než k presadzovaniu protekcionistických, regulačných netrhových a byrokratických riešení. Vieme, že tieto neponúkajú systémové riešenia existujúcich ekonomických problémov ale iba ich odďaľovanie za cenu obrovských nákladov do budúcna. Pravica musí mať aj do budúcna odvahu, tak ako doteraz, ponúkať a presadzovať ekonomickým vývojom potvrdené pro-trhové odpovede. Tie vedú k poznaniu, že existujúce zlyhania trhu automaticky neznamenajú, že štát si bude v danej oblasti počínať lepšie. Dobrou správou pre Slovensko je, že SDKÚ-DS, ako parlamentnými voľbami potvrdený pravicový líder a hlavný realizátor reforiem v uplynulom funkčnom období, si je vedomá nových výziev súvisiacich s nástupom vlády socialistov a je schopná ponúkať aj vlastné témy. Opozičná politika SDKÚ-DS bude aj naďalej obhajobou slobody občana, trhu a zdravého rozumu.
Ján Bučan, článok písaný pre www.novageneracia.sk