Slovensko v zahraničí stráca tvár

Neprebehli ani dva mesiace od Hodnotiacej konferencie zahraničnej politiky SR za rok 2006 na pôde SFPA, na ktorej minister zahraničných vecí Ján Kubiš tak vehementne presviedčal verejnosť o kontinuite zahraničnej politiky SR. Kto by náhodou podľahol tejto ilúzii, musel veľmi rýchlo vytriezvieť po májovej návšteve predsedu vlády Roberta Fica v Ruskej federácii, počas ktorej sa premiér ostro vyhranil voči snahám USA umiestniť v Poľsku a ČR rakety a radary ako súčasť koncepcie amerického protiraketového systému. Problémom by ani tak nebola odlišnosť stanoviska od názoru našich spojencov, ako v štýle jeho prezentácie a načasovania. Nikto totiž Slovenskej republike neupiera právo na svoj vlastný, suverénny názor, ten by však mal byť podporený odbornými argumentmi a z politického hľadiska zohľadňovať záujmy SR. Kategorické vyhlásenia R. Fica, typu že by nikdy nedovolil postaviť na našom území ani protiraketový radar ani raketovú základňu (mimochodom prezentované bez toho, že by takáto otázka bola voči SR vôbec nastolená) nie sú ničím iným ako siláckymi gestami. Oficiálna pozícia SR prezentovaná ministerstvom zahraničných vecí totiž v prípade potreby poskytovala dostatočne flexibilný priestor na zdržanlivosť.
Kto však sleduje správanie sa R. Fica vidí, že ide o zažitý štýl komunikácie, ktorého cieľom je zbierať politické body na domácej scéne. Celá Ficova hra spočíva v tom, že nadhodí tému s vyhraneným názorom kopírujúcim nálady svojej voličskej základe s tým, že ministerstvo zahraničných vecí ako komunikátor oficiálnych stanovísk to už nejako vybalancuje. Vedomý si potreby zachovať akú takú kontinuitu a jednotné smerovanie zahraničnej politiky SR voči západným spojencom sa tento svoj populizmus snaží zľahčiť skrývaním sa za formulku, že ide o jeho osobný názor a nie oficiálny postoj SR.
Takýto postup pochopiteľne prospieva osobným preferenciám R. Fica doma, nesmierne však škodí kreditu SR v zahraničí. R. Fico ako predseda vlády oficiálne reprezentuje SR v zahraničí, navyše z titulu svojej funkcie má zásadný vplyv na formovanie zahraničnej politiku SR, udávanie jej tempa a smerovania. Už z tohto princípu prezentácia kategorických „osobných" postojov tak diametrálne odlišných od oficiálnych pozícií SR, navyše pri tak zásadnej zahraničnopolitickej otázke a naviac v Moskve, vyvoláva u zahraničných partnerov rozpačité signály. Je naivné sa domnievať, že naši spojenci nájdu pochopenie pre túto Ficovu dvojakú hru - bodovať doma aj vonku. Svojimi postojmi tak reálne stavia krajinu do polohy nečitateľného a nedôveryhodného partnera.
Nóvum tejto zahraničnej návštevy bolo, že minister obrany František Kašický sa nerozpakoval podporiť premiéra a pridať sa na jeho stranu aj napriek tomu, že oficiálne stanovisko MO SR k protiraketovému systému bolo pred touto zahraničnou cestou výrazne iné. F. Kašický si ale pravdepodobne dobre uvedomuje, že členstvo v strane Smer a jeho štruktúrach si treba zaslúžiť... Keď už teda naskočil na túto Ficovu hru o rozdielnosti osobných názorov a oficiálnych stanovísk SR, nerozumiem tomu, prečo sa musia naše oficiálne stanoviská meniť v zmysle tých osobných.
Každopádne bude zaujímavé sledovať, ako hodlá SR okrem siláckych slov niektorých jej predstaviteľov reagovať na údajnú hrozbu výstavby obranného protiraketového systému na území našich partnerov a čo konkrétne v tejto veci podniknúť. Tým najlepším riešením, ktoré sa ponúka je riadiť sa jednoduchým, ale o to užitočnejším heslom: Pozri sa na mapu a zaraď sa kam patríš!

(publikované tiež na www.novageneracia.sk)