Uši štátu

Pred pár dňami prenikli na verejnosť informácie o pripravovanej novele zákona o elektronických komunikáciách z dielne ministerstva dopravy. Cieľom jej tvorcov mala byť pravdepodobne odpoveď na aktuálne problémy v súvislosti s odpočúvaním zverejnené vo februárovej správe o stave použitia informačno-technologických prostriedkov (ITP) za druhý polrok 2006, ktorá bez väčšej pozornosti prebehla médiami a ktorú poslanci NR SR vzali na vedomie. Vtedy sa v nej objavilo niekoľko závažných skutočností, ktoré môžu mať zásadný dopad na ochranu súkromia občanov.
Správa Vojenského obranného spravodajstva totiž upozornila na to, že pri odpočúvaní podozrivých osôb môže dochádzať aj k odpočúvaniu osôb iných ako podozrivých, a teda bez súhlasu sudcu, a že toto riziko nie je možné dostatočne eliminovať v rámci existujúceho právneho rámca upravujúceho túto oblasť. Ponúka sa otázka, či boli za upozorneniami VOS na tieto riziká čisto nezištné dôvody, alebo mali za cieľ zakryť prípadné vypuknutie škandálu s odpočúvaním niektorých osôb v najbližšej budúcnosti.
Druhým nesporne zaujímavým zistením je nápadný nepomer medzi vydanými povoleniami zo strany sudcu na odpočúvanie a ich využitím ako dôkazu v trestnom konaní. Tak napríklad za 2. polrok roku 2006 bolo v prípade VOS takýchto písomných súhlasov na odposluchy vydaných 70 pričom ani v jednom prípade informácie z odposluchu neboli použité ako dôkazový materiál v trestnom konaní. V prípade ministerstva vnútra ide ešte o väčší nepomer - súhlas sudcu v 573 prípadoch, informácie využité iba v 7 prípadoch. Otvára sa preto otázka efektivity využívania týchto právomocí, ale aj spôsobu narábania s týmito informáciami, nakoľko citlivo sú zo strany sudcov jednotlivé žiadosti posudzované, alebo či sa proces udeľovania súhlasu s odposluchmi až príliš nezautomatizoval.
Nikto nespochybňuje, že štát musí mať dostatočné páky na boj s organizovaným zločinom a terorizmom. Je tiež zrejmé, že nájsť tú správnu hranicu medzi bezpečnosťou a slobodou občanov nebude jednoduché a vyžaduje si otvorenú diskusiu.
Aj keď konkrétne formulácie návrhu zákona ešte nie sú k dispozícii, informácie z médií o navrhovanom prístupe silových zložiek k výpisom telefonických hovorov bez potrebného rozhodnutia sudcu nás už dnes nútia varovne zdvihnúť prst. Takéto ustanovenie signalizuje veľmi nebezpečnú nevyváženosť medzi právomocami štátu a ochranou súkromia občanov, nehovoriac o možnej politizácii takto získaných informácií v politickom boji.
Základnou požiadavku kladenou na novelu zákona o elektronických komunikáciách preto musí byť jej vyváženosť, komplexnosť a adresnosť v podobe eliminácie existujúcich hluchých miest v systéme odpočúvania a nastavenia kontroly a dohľadu nad dodržiavaním predpisov zo strany silových zložiek.

(publikované tiež na www.novageneracia.sk)